Na štvrtý krát sa mi podarilo ukoristiť miesto v novom burgerspote na začiatku Vinohrad – Dish fine burger bistru. A to, že sme si urobili rezerváciu s tým samozrejme vôbec nesúviselo!
Logo sa mi páči, obrázky už tak nie
O tomto mieste som už počul veľakrát (napríklad tu), tak som rád, že sme mali možnosť na vlastné ústa zažiť. Najhoršie je vybrať si – všetko vyzerá skvelo, takže opakované návštevy nebudú problém. A v súlade so súčasnými pivnými trendami sa čapujú Únětice, a nie kadejaké patoky z plzeňských či iných chemičiek. Za to patrí Dishu prvá pochvala.
Únětice miesto Gambáča, tak to má byť
Nakoniec sme boli milou slečnou čašníčkou prehovorení, nech si každý dáme niečo iné, aby sme ochutnali všetko. Dobrá rada nad zlato, ani neviem, či mi chutil viac môj jeleň (momentálne sezónna ponuka, na lístku ho nenájdete), Trattoria alebo Savory. Všetky mali grády a vždy nejakú ingredienciu, pri ktorej si človek povie, “prečo sa to tak nerobí všade??” Koniec-koncov jeleň s rozmarínom, slaninou a rukolou nie je najoriginálnejšia kombinácia na svete, ale tá chuť!
Jeleň na rozmaríne po Dishovsky
Aby sa to tu nezvrhlo na orgazmatron, musím niečo aj vytknúť, nie? Mne osobne vyhovuje menej chrumkavá žemľa. V The Tavern je pre zmenu možno príliš neopečená, a keď človek neinhaluje burger dostatočne rýchlo, tak stráca tvar, a v rukách vám ostane niečo, čo vyzerá všelijak, len nie ako jedlo. Ale ich maslové žemle mi aj tak chutia viac. Na druhej strane, žemľa v Dishe drží tvar poctivo, jedine z nej je strašne veľa omrviniek, ktoré sa potom zarývajú do spoločensky unavených lakťov.
Takto sa zdá, že je tých hranoliek hrozne málo, ale zas sú dlhé jak týždeň pred výplatou, takže človek nestráda
Vymalováno
Na záver sme sa nechali ukážkovo zmanipulovať na koláč (hoci zas tak tvrdo sme neodolávali), s kopčekom zmrzliny, ideálna kombinácia k pivu. Keď tvrdili, že majú štrúdľovú zmrzlinu, mysleli sme, že to je preklep, ale ono skutočne, proste štrúdľa partizán. Koláč bol prudko netradične formovaný, ale chuťovo mu nič nechýbalo.
Jablkový koláč a štrúdľová (!) zmrzlina
Čoko koláč bol tiež vynikajúci, a pistáciová si vystačila s parádnou chuťou, bez prirodzenej zelenej farby alá hrášok.
Čokoláč s pistáciovou
Potom nasledoval presun, a už šlo len pivo za pivom, takže nasledujúce fotky sú v podstate jediným záchytným bodom. A bohužiaľ, veľa neprezradia, sotva som vylúštil poradie, v akom sme poctili podniky svojou prítomnosťou. Ale aspoň je sranda, keď je veľa piva a jeden foťák.
Kulový blesk
Čo kukaš, zajebem ti?? Opäť výraz nášho košického dedičstva
Podpivník. Portrét.
Posledná štaca opiatkového večera – Róza K.
Už len nájsť spoj domov
Ta co, idzeme?
Zapáčilo sa mi sľúbiť tému na budúci článok, a potom to nesplniť. Pripadám si potom hrozne dôležito, ako všetci s napätím čakali. Niečo ako pred zvyšovaním platu. S rovnakými pocitmi. Takže nabudúce skúsim zdokumentovať, ako sa mi darí piecť chleba z kvásku od pána Cuketku. Haha.
.insert name here 